Ako sa kedysi čistili zuby

Ako a čím sa kedysi čistili zuby? Kto vymyslel prvú zubnú kefku? Kedy sa objavila elektrická zubná kefka?

História zubných kefiek

Nástroje na čistenie zubov sa vyskytovali už 3500-3000 pred n. l. u Babylončaniov a Egypťanov, ktorí využívali na čistenie zubov vetvičku s rozstrapkaným koncom. Okolo 1600 pred n. l., Číňania vyvinuli „žuvacie tyčinky“, ktoré boli vyrobené z vetvičiek aromatických stromov pre osvieženie dychu. Vynález prvej zubnej kefky sa pripisuje tiež Číňanom v 15. storočí. Používali prírodné prasacie štetiny pripevnené na bambusovú rukoväť. Z Číny sa tento vynález dostal do Európy, kde bola zubná kefka vyrábaná s jemnejšími štetinami a niekedy aj s perím.

Prvú zubnú kefku z dizajnom, ktorý sa približuje dnešnému vyrobil William Addis v Anglicku okolo roku 1780 – rukoväť bola vyrobená z kosti hovädzieho dobytka a kefka z prasacích štetín. V roku 1844 bola navrhnutá prvá kefka s tromi radmi štetín.

Prírodné štetiny boli jediným zdrojom štetín až do doby vynájdenia nylonu. Nástupom nylonu v roku 1938 sa začala vyrábať skutočne moderná zubná kefka.
Prvý elektrická zubná kefka bola vyrobená v roku 1954 Dr. Philippem G. Woogom pre firmou Brox SA vo Švajčiarsku.

V súčasnej dobe, ako manuálne tak elektrické zubné kefky existujú v mnohých tvaroch a veľkostiach a sú zvyčajne vyrobené z plastovej tvarovanej rukoväte s pogumovanými miestami pre lepšie uchopenie a nylonových štetín rôznej tvrdosti. Hlava kefiek na zuby sa vyrába od veľmi malej pre malé deti po väčšie pre staršie deti a dospelých, v rôznych tvaroch, ako je obdĺžnikový, podlhovastý alebo oválny.

Počas svojej dlhej histórie sa kefka na zuby stala vedecky navrhnutým nástrojom s využitím moderného ergonomického dizajnu a bezpečných hygienických materiálov, ale základné princípy pre zubné kefky sa od čias Egypťanov a Babylončanov takmer nezmenili – rukoväť pre uchytenie a štetiny na čistenie zubov.

História zubnej pasty

Všetky staroveké národy používali rôzne prostriedky na čistenie zubov oveľa skôr než boli vynájdené primitívne zubné kefky. Staroveké zubné pasty boli používané z rovnakých dôvodov, ako dnes – udržať zuby a ďasná čisté, bielenie zubov a osvieženie dychu. Zložky starých zubných pást však boli veľmi odlišné a rôznorodé. Používal sa prášok z volských kopýt, popola a spálených vaječných škrupín, rozomleté kosti a schránky ustríc. Pre potlačenie zlého dychu sa používali rozomleté aromatické bylina alebo dreviny. Číňania pridávali aj ženšen a soľ.

Vývoj moderných zubných pást bol započatý v roku 1800. Na trh prišla verzia, ktorá obsahovala mydlo a kriedu. Obľúbené boli najmä zubné prášky. V roku 1873 firma Colgate začala masovú výrobu zubnej pasty, najskôr v nádobkách a v roku 1890 v tube.

Až do roku 1945 zubná pasta obsahovala mydlo. Neskôr bolo mydlo bola nahradené inými zložkami, ako je napríklad laurylsulfát sodný, bežná súčasť dnešnej zubnej pasty.

V druhej polovici dvadsiateho storočia boli vyvinuté moderné zubné pasty na pomoc, prevenciu alebo liečbu špecifických zubných chorôb a stavov, ako je citlivosť zubov. Fluoridové zubné pasty sa začala vyrábať v roku 1914. Neskôr sa začali vyrábať zubné pasty s veľmi nízkou abrazivitou, aby pomohli zabrániť problémom spôsobeným príliš horlivým čistením.

Najnovšie pokroky vo vývoji zubných pást zahŕňa bieliace zubné pasty a zubné pasty s obsahom triclosanu, ktorá poskytuje dodatočnú ochranu pred zubným kazom, ochoreniu ďasien, plaku, zubnému kameňa a zápachu z úst.

Dnešné bežné zubné pasty typicky obsahujú fluorid, farbivá, príchute, sladidlá, ako aj zložky, ktoré umožňujú, aby bola zubná pasta hladká a penivá.