Dlhé roky ste sa stretávali s odporúčaním, že správne je vyčistiť si zuby po jede, pretože tak odstránite všetky nečistoty z jedla, však? Ale opak je pravdou: Je lepšie vyčistiť si zuby pred jedlom alebo počkať 30 minút po tom, čo ste dojedli. Tu je dôvod prečo.
Viete, kedy si čistiť zuby?
Veľkým nebezpečenstvom čistenia zubov bezprostredne po jedle je, že vplyvom kyselín z jedla, nápojov a pôsobenia baktérií sa zmäknutá zubná sklovina môže ľahko poškodiť. Skazu dorazí tvrdá zubná kefka, zubná pasta s vysokou abrazivitou a zlá technika čistenia zubov.
pH v ústach
V roku 1943 Robert M. Stephan prvý krát popísal krivku znázorňujúcu pokles pH pod kritickú úroveň pH 5,5, pri ktorej dochádza k demineralizácii zubnej skloviny po príjme skvasiteľných sacharidov, kyslých tekutín alebo cukru v súčinnosti acidogenických baktérií, ktoré premieňajú cukry a aminokyseliny na oxid uhličitý, vodík, amoniak a organické kyseliny. Po príjme je dôležitá eliminácia kyselín a návrat k normálnemu pH slín tak, aby sa mohla narušená zubná sklovina remineralizovať. (Opakovaný príjem skvasiteľných sacharidov spôsobí, že nízke pH sa udržuje po dlhšiu dobu, čo neumožňuje remineralizáciu.)
„Počiatočný pokles je zvyčajne rýchly a zníženie pH je dosiahnuté v priebehu niekoľkých minút. Avšak obnovenie pH môže trvať niečo medzi 15 a 40 minútami, z veľkej časti v závislosti na neutralizačných vlastnostiach slín jedinca.“ Robert M. Stephan
Stephan tiež zistil, že existuje kvantitatívny rozdiel v intenzite a trvaní kyslosti u ľudí bez kazov a u ľudí so zubnými kazmi. Pokles pH bol najväčší v prípadoch s rozsiahlou kazovou aktivitou.
Stephanova štúdia bola základom odporúčania, čistiť zuby hneď po jedle, najmä potravín s vysokým obsahom cukrov. Predpokladom zdravotného prínosu bola správna technika čistenia zubov a vhodná mäkká zubná kefka.
Neskoršia štúdia Dr. L. S. Fosdicka preukázala, že čistenie len zubnou kefkou obvyklým spôsobom, môže mať malý alebo žiadny preventívny účinok na akékoľvek periodontálne ochorenie charakterizované deštrukciou parodontu (periodontoclasia), a to z toho dôvodu, že nedokáže účinne vyčistiť proximálne plochy a gingiválnu štrbinu, kde sa hromadí etiologický materiál (bakteriálny plak a kameň). Preto sa začalo odporúčať dôkladné vyplachovanie úst po každom jedle, ktoré nielen riedi kyseliny v ústach, ale odplaví veľa rozpustného materiálu, vrátane zvyšku potravín.
„Je celkom možné, že v nie príliš vzdialenej budúcnosti, môže byť dosiahnuté úplné zvládnutie zubného kazu, ale do tej doby, každý zubný lekár a hygienik by sa mal zoznámiť so základným mechanizmom procesu tvorby zubného kazu, a odovzdávať tieto informácie pacientom, spolu s vhodnými metódami prevencie.“ L. S. Fodick
Kedy si teda čistiť zuby?
– Ráno, ešte pred raňajkami. Odstránite tak veľké množstvo baktérií ešte pred tým, ako ich „nakŕmite“ tým, čo zjete a vypijete. Zníženie celkového počtu baktérií, ktoré môžu produkovať kyselinu pred tým, ako začnete jesť alebo piť, zníži celkovú škodu, ktorú môžu baktérie v ústach napáchať. Kyseliny produkované baktériami pôsobia v ústach oveľa dlhšie ako kyseliny z potravín a nápojov, ako džús a pod. Niektoré štúdie dokázali, že baktérie v ústach, ktoré neboli odstránené viacej dní, udržovali kyslé pH aj niekoľko hodín po jedle, takže udržať zuby čisté je veľmi dôležité.
Ak vám prekáža chuť zubnej pasty pred jedlom, vyčistite si zuby len zubnou kefkou a vodou. Pri kvalitnej zubnej kefke a správnej technike čistenia to naozaj stačí.
– Ak cítite potrebu čistiť si zuby počas dňa, vždy počkajte aspoň 30 minút po jedle. Čistenie zubov bezprostredne po každom jedle nie je vhodné ani nutné, a samo o sebe, nie je v žiadnom značným prínosom pre zdravie ústnej dutiny. Po jedle si ústa stačí vypláchnuť čistou vodou alebo ústnou vodou s neutrálnym alebo alkalickým pH, a tak odstrániť zvyšky jedla.
– Večer, tesne pred tým, ako idete spať. Nezabudnite použiť aj medzizubnú kefku alebo dentálnu niť.
Zdroj:
1. Stephan, R. M. – Miller, B. F.: Kvantitatívna metóda pre hodnotenie fyzikálnych a chemických látok, ktoré modifikujú produkciu kyselín v bakteriálnych plakoch na ľudské zuby. J Dent Res 1943.
2. Stephan, RM: Intra-orálna koncentrácia vodíkových iónov spojená so vznikom zubného kazu , JD Res. 23: 257, 1944.
3. Fosdick, LS, Campaign, EE a Foucher, O.: Vplyv kyseliny na vznik zubného kazu .: Etiológia zubného kazu, Ill DJ, 10: 85, 1941
4. Fosdick, LS a Burrill, DY: Vplyv čistých roztokov cukru vodík-iónovej koncentrácie na vznik sekundárneho kazu, dvojtýždňová Review, Chicago Dent. Soc, 6 :. 7, 1943.